Tvrdý a odvážny muž, ktorý sa volal Peter, si vybral povolanie vojaka. Vedel bojovať s hákovnicou i s mečom a vyznamenal sa v tých najslávnejších bitkách. Jedného dňa však utrpel smrteľné zranenie. V ten deň prišiel k nebeskej bráne. Energicky zaklopal. Svätý Peter sa ponáhľal otvoriť.
„Chcem vojsť do neba! Pozrite sa, koľko medailí som získal! Skromnosť musí ísť bokom, som ten najlepší. Dokonca som zomrel za svoju vlasť!“
„Vidím, vidím,“ zamrmlal svätý Peter. „Tvoje meno je to najkrajšie, čo sme tu mali, o tom niet pochýb. Teraz sa však musím pozrieť do mojich záznamov.“ Vytiahol z police velikánsku knihu a začal pomaly čítať. Všetko, čo vojak urobil, bolo zapísané v tejto veľkej knihe.
Ako svätý Peter čítal, potriasal hlavou a funel: „Hm... Hm...“ Podľa toho, čo tam bolo napísané, a podľa zákonov, ktoré sa vzťahovali na prijímanie do neba, svätý Peter vôbec nemohol pustiť vojaka dnu.
Čo si mal počať?
Svätý Peter zavolal svätého Michala archanjela, ktorý nosil meč a výzbroj, a teda by mal mať pochopenie pre svojho pozemského kolegu.
„Nie, nie, nie!“ skríkol svätý Michal. „Príkazy nemôžeš porušovať. Tento vojak nesmie vstúpiť do neba. Musíš ho poslať preč!“
Vtedy svätý Peter zvolal zasadanie všetkých najlepších svätcov, ktorých sa mu podarilo zohnať. Nedalo sa však nič robiť. Bez váhania sa teda pobral za Ježišom a začal mu opisovať všetko, čo sa vzťahovalo na vojaka.
Lenže práve v tej chvíli nastal neopísateľný lomoz. To po schodoch, ktoré viedli k nebu bežalo dvadsať zadychčaných a zúrivých diablov.
„Počkať, počkať!“ vrieskali diabli a mávali špicatými vidlami. „Tento vojak nepatrí do neba. Tento vojak patrí nám!“
Situácia sa pre úbohého vojaka Petra rozhodne nevyvíjala dobre. Jeden ryšavý diablisko ho pichol vidlami a chechtal sa: „Tu máme toho fešáka, ktorý vždy hovorieval do čerta!“
Práve vtedy sa však vedľa Ježiša objavila krásna pani. Bola to Mária. V ruke držala veľkú zlatú knihu, ktorú podala Ježišovi. Ten v nej zalistoval. Mala stovky strán a všetky boli popísané. Ježiš začal čítať. Čítal a čítal a čítal. Napokon sa otočil k Márii a s úctou sa uklonil. To bol signál. Vojak Peter mohol vojsť do neba. Sama Panna Mária ho vzala za ruku a voviedla doň.
Napálení diabli zamierili späť do pekla a nahnevane pokrikovali: „Panna Mária je naša skaza! Stále nám kradne duše, ktoré patria nám! Takto vyjdeme na psí tridsiatok!“
Svätý Peter však bol veľmi zvedavý. Čo bolo napísané v tej veľkej zlatej knihe, ktorú priniesla Panna Mária Ježišovi?
Keď sa situácia upokojila, nenápadne sa prikradol k zlatej knihe a otvoril ju. Na každej strane bolo napísaných množstvo Zdravasov. Tisíce a tisíce Zdravasov. Bola to jediná modlitba, ktorú tvrdý vojak poznal, a zakaždým, keď sa ju pomodlil, Panna Mária ju zapísala do svojej veľkej zlatej knihy.
Tieto Zdravasy otvorili vojakovi Petrovi bránu do neba.
Lebo Zdravas‘ Mária znamená tiché, úprimné a nežné: „Mami, pomôž mi!“