Možno raz za život každý, kto býva v rodinnom dome, zažije chvíľu, keď vidí, že malé opravy už nestačia. Že sa treba pustiť do radikálnej opravy. Rozvody, omietky, dlažby, okná, dvere, fasáda, izolácie... A nastáva čas plánovania, rozhodovania, výberu firmy či hľadanie kamarátov, ktorí to vedia. Nakupuje sa materiál a začína sa robiť. Ako by to však dopadlo, keby sme nemali dostatočne jasnú predstavu o výsledku celej rekonštrukcie?
Tak je to aj so začínajúcim sa Rokom viery. Potrebujeme sa pozrieť na svoj život a objaviť, kde naša viera hľadá iného boha v nejakom liečiteľstve alebo v úspechu za každú cenu, kde cez okná uniká teplo, lebo si do duše púšťame všelijakú reklamu či módu, kde červotoč rozčuľovania sa rozožiera dušu... Čo všetko v našom dome viery potrebuje opravu!
Práve na ňu nech nám slúži Rok viery. Postavme si pred oči ideál, ako by sme chceli žiť. Čo musíme zo svojho života odstrániť, čo vymeniť, čo urobiť úplne nanovo. Dnes načrtneme len všeobecný, ale zároveň veľmi jasný ideál – každodenný rozhovor s milujúcim a milovaným Bohom; každá nedeľa slávená nielen nepracovaním, ale aj aktívnou účasťou na stretnutí s Ježišom cez svätú omšu; pravidelné spytovanie svedomia (každý večer) a tiež pravidelné zmierenie sa s Bohom i Cirkvou vo sviatosti pokánia; zabezpečenie pravidelnej potravy pre dušu čítaním Písma, štúdiom Katechizmu, účasťou na živote formačného spoločenstva; aktívna služba vo farnosti i v spoločnosti v súlade s darmi, ktoré nám dal Boh.
Skúsme si predstaviť, ako bude vyzerať náš dom viery, ak to všetko začneme praktizovať. Určite bude postupne krajší, aj keď spočiatku budeme vnímať kopu špiny a neporiadku – ako pri každej oprave domu. Ale keď o rok dáme dole lešenie, zaskvie sa pred nami a budeme Bohu vďační za dielo, ktoré sme s ním vykonali.