Kedysi dávno v ďalekej krajine, v jednom útulnom a usporiadanom domčeku žilo dievčatko. Okolo domu bola veľká, nádherná záhrada. Dievčatko, volalo sa Anna, ju malo veľmi rado.
Raz ju jeden starý mudrc chytil za ruku a povedal jej: „Počúvaj, Anna, keď si sa narodila, sľúbil som tvojej matke, že splním tvoje želanie. Tak mi povedz, čo si žiadaš? Môžem ťa urobiť bohatou alebo krásnou, môžem ťa premeniť na princeznú, alebo na strigu, ak si to zaželáš. Čokoľvek si budeš pýtať, môžem ti to splniť, ale nezabudni, môžeš si zaželať iba jednu vec.“ Anna premýšľala o všetkých veciach, ktoré jej tej človek ponúkol. ale nič nesľubovalo šťastie a ona sa tešila zo svojho života, z takého, aký bol.
Napokon povedala: „Želám si, aby som mohla prežiť celý svoj život v tejto peknej záhrade.“
Muž zvraštil čelo: „To je všetko?“
Anna prisvedčila: „Všetko. Som tu šťastná a neželám si nič iné.“
Roky sa míňali. Z Anny sa stalo veľmi pekné dievča. Mnoho mužov ju prišlo navštíviť a všetci sa do tejto veselej a šťastnej dievčiny zaľúbili. Žiadali ju o ruku, ale ona ich odmietala jedného za druhým ...
Patrila svojej záhrade a nikdy by ju neopustila.
Ale raz ráno, ako sa v nej prechádzala, ocitla sa zrazu pred mladíkom, ktorého nikdy nevidela. Bol vysoký, pekný a hneď sa doňho zamilovala.
Chytil ju za ruku a zdvorilo jej povedal. „Volám sa Hansi a som princom v ďalekej krajine. Chceš sa za mňa vydať a ísť so mnou?“ Prehltla slzy a povedala: „Ak budem môcť, pôjdem s tebou. Ale možno nebudem môcť odísť. Kedysi mi jeden mudrc ponúkol, že mi splní jedno želanie a ja som si zvolila prežiť celý svoj život v tejto záhrade.“
Ale ešte v ten deň odišli spolu na koňoch do jeho krajiny.
Po dlhom cestovaní prišli do Hansiho kráľovstva.
Palác bol nádherný, s vysokými vežami a mramorovými stenami. Dookola však bola púšť, nesmierna záplava zlatého piesku.
Nebolo tu ani trocha zelene, nič, čo by rástlo. V tú noc sa Anna rozplakala pri každej myšlienke na to strašné miesto, kam ju jej láska priviedla. Na druhý deň ju šiel Hansi zobudiť a priviedol k oknu.
„Pozri sa,“ zvolal. „Starý mudrc tu urobil naozaj veľké čary, pozri sa!“
Anna pristúpila k oknu a zadržala dych. Bola to jej záhrada. Celý jej krásny zelený park bol okolo paláca a rozprestieral sa, kam len oko dohliadlo.
„Videla si?“ povedal princ. „Kamkoľvek vykročíš, tvoja záhrada pôjde s tebou.“
Staraj sa o svoju vnútornú záhradu, bude ťa všade sprevádzať a bude tvojou silou žiť.