Jeden kráľ zavolal na dvor mágov z celého kráľovstva a povedal im: "Chcel by som byť pre svojich poddaných vždy príkladom. Byť silný a pevný, chladnokrvný, keď sa v živote niečo prihodí. Niekedy sa mi stáva, že som smutný alebo znechutený nejakou nepriaznivou udalosťou alebo očividným nešťastím.
Inokedy ma nečakaná radosť alebo veľký úspech uvádzajú do stavu abnormálneho vzrušenia. A to sa mi nepáči. Cítim sa ako steblo zmietané vlnami osudu.
Urobte mi amulet, ktorý ma uchráni pred týmito duševnými stavmi, pred týmito smutnými a veselými výkyvmi nálady.
Mágovia jeden po druhom odmietali. Pre neskúsených ľudí, ktorí sa na nich obracali, vedeli vyrábať amulety všetkých druhov, ale oklamať kráľa, to nebolo také ľahké. O to viac, že kráˇvyžadoval amulet s takým náročným účinkom.
Keď už kráľov hnev len-len že nevybuchol, predstúpil pred neho múdry starec, ktorý povedal: "Veličenstvo, zajtra ti prinesiem prsteň a kedykoľvek sa naň pozrieš a budeš smutný, rozveselíš sa, a keď budeš vzrušený, utíšiš sa. Bude stačiť, keď si prečítaš magickú vetu, ktorá na ňom bude napísaná.
Na druhý deň sa múdry starec vrátil a v hrobovom tichu, lebo všetci boli zvedaví na magickú vetu, podal prsteň kráľovi.
Kráľ sa pozrel na prsteň a prečítal si na striebornom krúžku vyrytú vetu: "Aj toto prejde".