Stretli sa traja starkí, ktorí kedysi chodili do jednej školy, a zhovárali sa o svojich životoch. Z jedného sa stal vážený politik, druhý bol významný vedec a tretí obyčajný záhradník.
V debate nad pohárom dobrého vína si vymieňali svoje dojmy zo života, ktorý plynul čoraz rýchlejšie. Dospeli k záveru, že každý deň je vzácny dar, ktorý im bol daný.
Nakoniec došli k zvláštnemu rozhodnutiu: „Zajtra sa budeme usilovať naplniť najväčšiu túžbu, ktorú v sebe nosíme.“
Jeden druhému sa zverili, aké je ich želanie pre nasledujúci deň.
„Ja chcem použiť môj vzácny porcelánový čajový servis a zajazdím si na mojom úžasnom koni v uniforme,“ vyhlásil politik.
„Ja si vezmem šálku voňavej čokolády a starú dobrú knihu, sadnem si do mojej knižnice a budem si čítať,“ oznámil vedec.
„Ja,“ povedal záhradník, „by som si zajtra chcel užiť pekný slnečný deň, počúvať zurkotanie potôčika, spev vtáčikov na oblohe a na stromoch obťažkaných ovocím.“
Ešte tej noci postihlo krajinu silné zemetrasenie.
Keď politik hľadal svoj porcelán, našiel z neho len črepiny. Kôň zahynul pod múrom stajne, ktorá sa zrútila.
Vedec si nemohol dopriať šálku čokolády ani si čítať, lebo v jeho dome už nebola ani jedna šálka celá, jeho knižnica zhorela a prišiel o všetky svoje knihy.
Záhradník si však mohol užívať slnko, ktoré zohrievalo jeho záhradu. Napil sa čerstvej vody z potôčika, a hoci sa jeho kôlňa s náradím zrútila pri zemetrasení, stromy boli obťažkané ovocím a vtáky spievali ako každý iný deň.
Ježiš povedal: „Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich moľ a hrdza ničia a kde sa zlodeji dobýjajú a kradnú. V nebi si zhromažďujte poklady; tam ich neničí ani moľ, ani hrdza a tam sa zlodeji nedobýjajú a nekradnú. Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce“ (Mt 6, 19 – 21).