Keď zomrel kalif, trón zostal dočasne prázdny. Bezočivo si naň sadol jeden biedny žobrák.
Veľký vezír prikázal strážam, aby sa chopili trhana, ktorý sa dopustil takéhoto zneuctenia, ale on len povedal: „Ja som viac než kalif.“
„Ako sa opovažuješ povedať niečo také!“ skríkol veľký vezír ohromene. „Viac než kalif je len prorok.“
„Ale ja som viac než prorok,“ pokračoval žobrák neohrozene.
„Čo?! Ako sa opovažuješ, ty nešťastník! Viac než prorok je len Boh!“
„Ja som viac než Boh.“
„Neveriaci pes!“ zreval veľký vezír na pokraji mŕtvice. „Stráže! Okamžite rozpárajte tohto naničhodníka!“ Kto by mohol byť viac než Boh? Nikto!“
„Veď práve, ja som nikto.“
Bol raz jeden obchodník, ktorý mal obchod na veľmi frekventovanej ulici.
Do obchodíka prichádzalo mnoho ľudí, ktorí si kupovali jeho tovar. Muž stál pri pokladni a rozdeľoval do rôznych priehradiek mince a bankovky. Jeden jeho priateľ, ktorý sa zastavil v obchodíku na kus reči, si všimol, že obchodník má malú priehradku, do ktorej ukladá falošné bankovky alebo bankovky, ktoré už boli stiahnuté z obehu. Napriek tomu však zákazníkom, ktorí nimi zaplatili, odpovedal s úsmevom a bez námietok.
Čo to robíš?“ čudoval sa priateľ. „Prijal si falošné mince a ani si nemukol!“
Obchodník sa smutne usmial. „Vidíš, keď sa mi to stane, pomyslím si, že aj ja som len bezcenná minca, no Boh ma napriek tomu prijíma bez výhrad.“