Sviatosti

Istý francúzsky maliar po každom dokončenom obraze a vystavení na verejnosti, zvolal si do ateliéru svojich najbližších v rodine a požiadal ich o prvé posúdenie. Vedel, že ich kritika bude úprimná.
Keď raz dokončil obraz znázorňujúceho Pána Ježiša ako klope na dvere domu, ozval sa malý chlapec, maliarov syn.
“Ocko, ten obraz ešte nie je hotový, niečo si zabudol.”
Otec obraz dôkladne prehliadol, no chybu nenašiel.
Synček ukázal prstom ku dverám na obraze a povedal: 
“Ty si tam zabudol namaľovať kľučku.”
Otec, istotne dobrý kresťan, mu na to odpovedal: “Vieš, syn môj, až trochu vyrastieš a spoznáš Pána Ježiša lepšie, zistíš, že On na dvere nášho srdca len jemne zaklope. Záleží na nás, či otvoríme. Boh sa nikdy do nášho príbytku nedobýja. Kľučka je vždy len zvnútra.”   

Tento príbeh sa dá prirovnať ku každej sviatosti. Znamená, že k prijatiu každého daru vo sviatosti, každej Božej milosti sa musí človek otvoriť. Otvoriť sa z vnútra.

Sviatosti sú viditeľné (zmyslami vnímateľné) znaky, neviditeľnej Božej milosti a ich základom je sám Ježiš Kristus. Sviatosti Nového zákona ustanovil Ježiš Kristus. Týkajú sa všetkých etáp a všetkých dôležitých chvíľ života kresťana: dávajú životu viery kresťanov vznik a rast, uzdravenie a poslanie. V tomto je určitá podobnosť medzi etapami prirodzeného života a etapami duchovného života.

Sviatosti Cirkvi sú rozdelené na sviatosti uvádzania do kresťanského života (krst, birmovanie, Eucharistia), potom sviatosti uzdravenia (pokánie, pomazanie chorých) a nakoniec sviatosti služby spoločenstvu a poslaniu veriacich (posvätný stav a manželstvo). Toto poradie umožňuje vidieť, že sviatosti tvoria určitý organizmus, v ktorom má každá sviatosť svoje životne dôležité miesto. V tomto organizme má Eucharistia ako "sviatosť sviatostí" jedinečné miesto: "Všetky ostatné sviatosti sú zamerané na ňu ako na svoj cieľ."

Počet sviatostí bol ustálený na sedem:

1. Krst

2. Birmovanie

3. Eucharistia

4. Pokánie

5. Pomazanie chorých

6. Posvätný stav (kňazstvo)

7. Manželstvo